Datalan

Smart riešenia nie sú len o „technologických hračkách“

19.10.2018

Slovensko je vidiecka krajina s veľkým počtom prihraničných regiónov. Z tohto faktu sa musí naučiť ťažiť, konštatuje Michal Kaliňák, hovorca a tajomník rady expertov Združenia miest a obcí Slovenska

Na konferencii DATALAN Digitálne mesto ste vystúpili v sekcii smart city. Keď sa však pozrieme na problémy, ktoré obyvateľov slovenských miest a obcí najčastejšie trápia, ide o rozbité cesty, problematickú MHD, nedostatok parkovacích miest, či nízku kapacitu materských škôlok a základných škôl. Prečo by mali ľudí zaujímať výzvy spojené so smart city, keď musia riešiť takéto prozaické problémy?

Smart agendu nie je možné vnímať iba v technologickej rovine. Tá by mala byť o komplexných, inovatívnych a udržateľných riešeniach, nie o „technologických hračkách“. Ak ste spomenuli problematiku materských škôlok a základných škôl, práve lepšia práca s dátami môže priniesť lepšie prognózovanie. To sa následne premietne aj do lepšieho projektovania kapacity školských zariadení do budúcnosti a efektivity manažovania vzdelávacieho systému. To isté platí aj pre oblasť sociálnej politiky. Samospráva sa totiž v týchto oblastiach potrebuje pozerať do budúcnosti v horizonte 5 až 15 rokov. Práve tu je úloha smart riešení. Vnímať verejné politiky prierezovo a tomu prispôsobovať rozhodovania. 

Často sa ale hovorí, že politici rozmýšľajú iba v horizonte svojho volebného obdobia...

Ak sa tak deje, je to chybou. Je dôležité pozerať sa na samosprávu výhľadovo. Nie všetky veci sa dajú vyriešiť okamžite. Niektoré predstavujú dlhodobý, prípadne nikdy sa nekončiaci proces. To platí aj pre smart agendu. Vždy je možné hľadať prístupy, ako veci riešiť efektívnejšie a kvalitnejšie. Hlavne s rozvojom technológií, pretože pred pätnástimi rokmi nám stačil mobilný telefón na volania a SMS, pred desiatimi už aj na maily a dnes vďaka aplikáciám voláme taxík, objednávame hotel a platíme za nákup.  

Keď hovoríme o slove smart v komunálnom kontexte, najčastejšie sa s ním spája slovo „city“ – teda veľké mesto. Vo svojom vystúpení na konferencii ste však upozornili, že Slovensko je prevažne vidieckou krajinou. Je preto na mieste v našich podmienkach vôbec hovoriť o smart city?

Až 96 percent slovenských samospráv sú obce, nie mestá, väčšina z nich má menej ako tritisíc obyvateľov.  Preto nemôžeme smart riešenia vnímať ako niečo, čo je určené iba pre veľké metropoly. SMART treba vnímať ako filozofiu, nie iba technologické vychytávky. V podmienkach Slovenska je napríklad smart, ak sa menšie samosprávy spoja, aby spoločne vyriešili nejaký problém na väčšom území než je ich vlastné. Môže ísť o spoločné verejné obstarávanie energií, údržbu ciest, prevádzku verejného osvetlenia a podobne. Nákup vo veľkom totiž zlacňuje ceny tovarov a zvyšuje efektivitu služieb.

Vidiecky ráz osídlenia však nie je jediným špecifikom Slovenska. Tým ďalším je, že sme pohraničnou prihraničnou krajinou. Až 36 okresov je prihraničných a žije v nich 48 percent obyvateľov. To treba tiež brať do úvahy.

V akom zmysle?

Dôležitá je predovšetkým cezhraničná spolupráca so susedmi. Stačí sa pozrieť na severovýchodné Slovensko. Tu evidujeme významnú investičnú aktivitu tak na báze eurofondov, ako aj pomocou mimodotačnej spolupráce našej a poľskej strany. Ak sa pozrieme na Kysuce, môžeme ukázať prstom na konkrétne mosty, konkrétne športové areály, hokejové haly a podobne, ktoré sa vybudovali práve týmto spôsobom. Tento prístup je veľmi výrazne cítiť aj na juhu Slovenska. Samosprávy na územnej periférii svojich štátov majú rovnaké problémy a preto sa ich snažia riešiť spoločne. Spoločným projektom si dokážu rozložiť ekonomické riziko a získať výhodnejšie finančné príspevky.

Dôležitým faktorom je aj prvok porovnávania. Občania vidia, že niektoré veci hneď za hranicou fungujú o dosť lepšie než u nás. Pýtajú sa, prečo je to tak a vytvárajú tým tlak na samosprávu, aby aj ona riešila problémy efektívnejšie a prípadne sa inšpirovala u susedov.  

Nedostáva sa tu potom k slovu tradičná výhovorka: u susedov majú viac peňazí?

Niekedy to vôbec nie je výhovorka, ale smutný fakt. Nedávno sme mali stretnutie v rámci municipánej V4, kde sme zistili, že Slovensko je výrazne viac zošnurované bariérami, ako si to žiada európska legislatíva. A týka sa to aj financovania. Aj v tom nám pomáha porovnávanie. Vieme, že máme priestor na odbúranie byrokracie, čo by samosprávam rozviazalo ruky a zlepšilo možnosti financovania ich investičných aktivít. Platí teda, že aj porovnávanie sa je smart, ak sa dokážeme z jeho výsledkov poučiť. Napokon aj v našich mestách a obciach je mnoho riešení, ktoré sú vhodné na prezentáciu a inšpiráciu pre ďalšie samosprávy.    

Kto je Michal Kaliňák

Pochádza z Medzilaboriec, kde už počas štúdia na vysokej škole pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva. Napriek tomu, že pracuje v Bratislave, sám tvrdí, že doma je v Prešove. Práve tu vyštudoval Filozofickú fakultu Prešovskej univerzity, odbor politológia – ukrajinský jazyk a literatúra.

Počas svojej praxe pôsobil aj ako asistent predsedu Národnej rady SR,  či ako poradca a hovorca podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Bol riaditeľom tlačového odboru a hovorcom ministra školstva, vedy, výskumu a športu,  ale aj poradcom štátneho tajomníka ministerstva financií. Od ukončenia univerzity prednáša na vysokoškolských pracoviskách.

V ZMOS-e je hovorcom a tajomníkom Rady expertov.

Kontakt pre médiá

Ivana Dorozló

Marketing & PR manager
DATALAN, a. s.
+421 917 127 775

Chcete sa o našich riešeniach dozvedieť viac? Dohodnite si stretnutie s našimi odborníkmi.