Pred dvoma rokmi sa zdravotníci obávali, že im digitalizácia prinesie množstvo povinností navyše. Dnes už vidia, že tieto obavy boli zbytočné, hovorí Pavol Sidó, vedúci odboru architektúry Národného centra zdravotníckych informácií.
Vo svojom vystúpení na konferencii DATALAN Moderné zdravotníctvo ste spomenuli, že úlohou ezdravia je odstrániť papierovú dokumentáciu zo zdravotníckych zariadení. Kedy je niečo také reálne?
Rozhodujúcu časť papierovej dokumentácie v zdravotníckych zariadeniach tvoria recepty, záznamy z vyšetrení, prepúšťacie správy a výsledky laboratórnych vyšetrení. Dnes môžeme povedať, že vďaka ezdraviu je približne 75 percent receptov už elektronických. Prudko rastie aj využitie elektronických záznamov z vyšetrení. Tých doteraz evidujeme cez 30 miliónov, čo môže byť približne 50 percentný podiel zo všetkých. Rovnako rastie aj počet elektronických prepúšťacích správ. V budúcom roku bude v rámci ezdravia spustený aj modul elab, ktorý bude pokrývať laboratórne vyšetrenia. Vďaka tomu bude môcť byť väčšina zdravotnej dokumentácie elektronická.
Ezdravie bolo spustené v januári roku 2018, elektronické recepty už v jeho prvej fáze. Prečo aj pomaly po dvoch rokoch existujú i v papierovej forme?
Pripojenosť lekárov a zdravotníckych zariadení do systému ezdravie stále nie je stopercentná. Preto stále nie sme v situácii, kedy by všetky recepty a ostatné zdravotné dokumenty mohli byť vydávané iba v elektronickej forme. Snažíme sa ale, aby sa miera zapojenosti do ezdravia neustále zvyšovala a podiel dokumentácie vydanej v elektronickej forme sa časom priblížil ku sto percentám. Istá časť receptov však elektornizovaná z legislatívnych dôvodov (napr. kód odbornosti lekára „099“) momentálne nie je a ak sa legislatíva v tomto smere nezmení, vždy bude určité malé percento receptov v papierovej forme.
Kedy približne by sme sa mohli dočkať plne bezpapierového zdravotníctva?
Neviem, či niekedy budeme môcť tvrdiť, že sto percent všetkých nových dokumentov v zdravotníctve je digitálnych. Počítať totiž musíme aj s offline scenármi, kedy sa papieru nevyhneme. Môže ísť nielen o zlyhanie techniky a jej pripojenia do siete, no dnes pri niektorých lekároch s vybranými špecializáciami legislatíva stále počíta s papierovými receptami. Našim cieľom je postupné odbúravanie „papierového sveta“ z procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti s cieľom dosiahnuť čo možno najvyššiu mieru elektronizácie blížiacej sa v budúcnosti k 100 %.
Keď sa ezdravie spúšťalo, boli sme svedkami odporu voči tomuto kroku zo strany nielen jednotlivých lekárov, ale aj rôznych organizácií. Tie argumentovali, že Slovensko ešte nie je na tento krok pripravené, že mnohí, najmä všeobecní lekári, sú vo vyššom veku a nemôžeme od nich vyžadovať, aby menili svoje postupy… Argumentov proti digitalizácii bolo viacero. Zmenil sa už tento postoj k ezdraviu, alebo stále cítite nechuť meniť zaužívané postupy?
V tomto smere nastal zásadný posun. Kým pred spustením ezdravia sme evidovali veľký odpor lekárov voči tomuto systému, dnes je už situácia iná. Pred dvoma rokmi sa obávali, že im digitalizácia prinesie množstvo povinností navyše, dnes vidia, že tomu tak nebolo. Sami sa im snažíme v tomto smere vyjsť v ústrety a nastaviť procesy tak, aby sa čo najviac úkonov dialo automatizovane na pozadí bez nutnosti akejkoľvek aktivity na strane používateľa, v tomto prípade lekára. Snažíme sa im vysvetliť, že vďaka ezdraviu môže byť ich práca efektívnejšia, pretože sa jednoduchšie a rýchlejšie dostanú k potrebným informáciám.
Vnímajú už teda lekári benefity ezdravia, alebo je to stále nutné zlo?
Myslím si, že vnímajú. Benefity môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do tej prvej patria ekonomické, ako sú nižšie náklady na tlač, vedenie a uchovávanie papierovej agendy. Druhý typ benefitov je o vyššej efektivity práce. Tu ide o jednoduchší prístup k informáciám, ale aj o praktické veci ako zavedenie opakovaného receptu, vďaka ktorému klesá počet návštev pacientov, ktorí si iba prišli po lieky. Momentálne zavádzame aj možnosť pre špecialistov nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie pacienta, ak to ten potvrdí svojim elektronickým občianskym preukazom. Lekár tak získa oveľa lepší pohľad na zdravotný stav pacienta a to bez nutnosti toho, aby mu ten nosil so sebou obsiahlu papierovú dokumentáciu. Keď špecialista vykoná vyšetrenie, všeobecný lekár bude mať okamžite prístup k výsledkom bez toho, aby mu musel pacient doniesť správu. Všetko tak bude efektívnejšie, rýchlejšie, nič sa nezabudne, nestratí… Aj vďaka tomu samotní lekári vidia, že ezdravie je benefit, nie ďalšia povinnosť navyše.
Digitalizácia zdravotnej dokumentácie sa týka nových záznamov, alebo aj tých starých? Pretože pri spúšťaní ezdravia všeobecní lekári upozorňovali, že nie je v ich silách prepisovať celú zdravotnú dokumentáciu pacienta do digitálnej podoby.
Týka sa to nových záznamov. Lekárom sa vyšlo v ústrety aj tým, že nemusia manuálne vytvárať ani takzvaný pacientský sumár, ktorý by mal obsahovať najdôležitejšie informácie o pacientovi – ako jeho hlavné diagnózy, alergie, operácie, implantáty a podobne. Dnes sa pacientsky sumár vytvára automaticky na pozadí tým, že lekár označí v dokumentácii informácie, ktoré považuje za podstatné a tie sa doň uložia. Lekári teda nemusia spätne zapisovať do systému nič.
Ako je na tom pacient? Vníma už aj ten benefity ezdravia?
Benefity pre pacientov samozrejme existujú, aj keď ti si ich možno nie vždy uvedomujú. Každý občan nad 18 rokov má automaticky vytvorenú elektronickú zdravotnú knižku, do ktorej sa automaticky zapisujú informácie o poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Lekár sa vďaka tomu rýchlejšie a efektívnejšie dostane k potrebným dátam, čo pomáha aj pri liečbe. Tieto informácie si vie pozrieť aj samotný občan, ktorý má lepší prehľad o tom, aká zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá. Benefitom je aj opakovaný recept, ktorý mu šetrí čas. Elektronický recept šetrí pacientom aj peniaze. Za erecept sa v lekárni neplatí poplatok 17 centov. Od januára 2018 tak erecepty ušetrili ľuďom takmer 9 miliónov eur. Ezdravie nie je systém pre systém, jeho cieľom je umožnenie poskytovanie efektívnejšej a lepšej zdravotnej starostlivosti občanom. Preto sa aj v budúcnosti budeme snažiť, aby z neho čoraz viac profitoval tak lekár i pacient.
