Petra Kotuliaková: Ženy sa IT zbytočne boja

V školách od dievčat často očakávame, že budú pekné, dobre učesané a domov budú nosiť samé jednotky. Ak si k tomu pripočítame, že náš vzdelávací systém v deťoch mnohokrát buduje strach zo zlyhania, nemôžeme sa diviť, že do IT sa dievčatá nehrnú. Ako s týmito bariérami bojovať prezrádza Petra Kotuliaková, riaditeľka občianskeho združenia Aj Ty v IT.

Počas práce na FIIT STU zistila, že jej tam niečo vadí. Bolo to zistenie, že na fakulte nie sú takmer žiadne dievčatá. To bol prvý impulz, že na Slovensku je treba dosiahnuť zmenu. Preto v roku 2012 založila neziskovú organizáciu Aj Ty v IT, ktorá podporuje a motivuje dievčatá k štúdiu informatiky ako aj ženy k práci v oblasti IT.

Založila si Aj Ty v IT – čo je náplňou tvojej práce?

V Aj Ty v IT pôsobím na pozícii riaditeľky. Náš tím pozostáva z asi 24 ľudí po celom Slovensku, pretože aktivity, ktoré zabezpečujeme, sa týkajú celého Slovenska. Pracujeme s dievčatami od 8 rokov, so stredoškoláčkami, dospelými ženami a dokonca aj s učiteľmi. Našim cieľom je dosiahnuť, aby každá žena a dievča mala prístup k vzdelávaniu v oblasti technológií a tento prístup nebol ničím rušený. Či už sú to predsudky, finančné možnosti, očakávania rodičov, tlak zo strany učiteľov.

Ako vyzerá bežný deň Aj Ty v IT? Chodíte po školách, robíte prednášky, stretávate sa so žiačkami na školách aj dámami, ktoré majú doma rodiny a hľadajú svoje ďalšie uplatnenie?

Témy a pracovné skupiny máme rozdelené podľa veku dievčat a žien, pretože každá z nich potrebuje iný prístup, metodiku a obsah. Máme teda projektové tímy, ktoré robia čisto na základných školách, na stredných školách, s dospelými ženami, s učiteľmi. Každý z týchto tímov má stanovené projekty a ciele, ktoré sa snažíme počas roka naplniť. To znamená, že naše dni spočívajú v plánovaní, organizovaní, zabezpečení či už workshopov, vzdelávacích aktivít. Tiež sa veľmi intenzívne snažíme komunikovať na verejnosti tému žien v IT, prečo je potrebné aby v oblasti technológií pracovali ženy, čo to prináša samotným ženám ale aj nám ako spoločnosti. Nie je to teda len o vzdelávaní, ale aj o búraní predsudkov a pracovaní s verejnosťou. Veľkým problémom je aj to, že na Slovensku nemajú dievčatá ženský vzor v IT. Nevzhliadajú k IT ako k možnej budúcnosti, pretože málokedy stretli nejakú ženu, ktorá by robila v IT a tým pádom, keď som ju nestretla, neviem povedať, že „chcem byť ako ona“. Snažíme sa preto pracovať aj na ženských vzoroch v oblasti informačných technológií – vyhľadávame tieto ženy, spracúvame ich príbehy, organizujeme rôzne diskusie, komunitné stretnutia.

Aký je najväčší  predsudok čo sa týka žien a IT na Slovensku?

Ženy sa najviac boja toho, že je to ťažké a že to nezvládnu. Sebadôvera žien nie je len slovenským, ale celosvetovým problémom. Od malička sme vychovávané aby sme poslúchali, boli dobré, pekné. Keď ide dievča do školy očakáva sa, že bude tá pekná a bude nosiť samé jednotky a akákoľvek horšia známka znamená, že zlyhala. Vzdelávací systém je založený na jednotkách a keď raz dieťa donesie trojku alebo štvorku, už je klasifikovaný ako horší žiak a rodičia sú doma nešťastní, že doniesol štvorku. A pritom celé IT je v podstate „pokus-omyl“, je o skúšaní a hľadaní riešenia. A my to deti neučíme. My ich učíme, že ak niečo neurobia na prvý pokus perfektne, tak nie sú dosť dobré. A tak ich v nich nepodporujeme kreativitu a zvedavosť. Ak sa dieťa počas hodiny opýta otázku, ktorá ho zaujíma alebo niečomu nerozumie, už je klasifikované ako dieťa, ktoré vyrušuje.

Väčšina ľudí má o IT predstavu, že je to len programovanie, kódovanie a sedenie za počítačom. To však nie je pravda. V IT je množstvo kreatívnej práce, komunikácia s klientami, hľadanie riešení, stavanie tímov. Čiže nemusím byť expert na programovanie ak sa chcem nájsť v nejakej oblasti v rámci IT.

Toto je veľmi správne pomenovanie – rodičia si mnohokrát myslia, že IT rovná sa programovanie, celodenné sedenie za počítačom, takmer žiaden kontakt s ľuďmi. A oni nechcú, aby ich dcéra, ktorá je spoločenská, sedela celý deň niekde zavretá pri počítači. Toto sa snažíme verejnosti vysvetľovať, aby začali vnímaj, že programovanie je len jednou z častí IT. Častokrát sa stretávam so ženami, ktoré vyštudovali IT smer, no vedia, že programovanie ich nebaví a nechcú sa tomu venovať, ale chcú robiť iné veci v tejto sfére. Tých vecí, ktoré môžu robiť, je tam strašne veľa, len to musíme tým dievčatám vysvetľovať, ukazovať a hlavne sa musíme s nimi o tom rozprávať.

Aj Ty v IT funguje už viac ako 10 rokov, koľkým ženám a dievčatám ste „zmenili život“? Máte to spočítané, že na základe stretnutia s tebou a tvojim tímom sa rozhodli že pôjdu práve týmto smerom?

Keď sme minulý rok v októbri oslavovali 10 výročie, boli sme na počte 30 000. 30 000 žien a dievčat už absolvovalo akúkoľvek našu aktivitu, vzdelanie, diskusiu, stretnutie. Teraz je to číslo zas o niečo vyššie. Ročne cez nás prejde približne 5 000 dievčat a žien.

Tieto ženy a dievčatá sa teda zúčastnia napr. na prednáške alebo stretnutí, a potom idú ďalej svojou cestou alebo sa fakt venujú oblasti IT?

Je to rôzne. Chodia za nami dospelé ženy, ktoré nie sú spokojné so svojim súčasným životom a prácou, že by sa chceli naučiť nové veci v oblasti technológií a pracovať v oblasti technológií. Lebo, samozrejme, uvedomujú si, že budúcnosť pracovného trhu bude vyžadovať tieto zručnosti. Ročne máme na dlhodobých akadémiách pre dospelé ženy, ktoré majú dva mesiace tvrdej výuky, okolo 600 žien a naozaj cca 70 % z nich si nájde novú prácu v IT alebo progresuje v rámci svojej súčasnej pozície u súčasného zamestnávateľa.

Čo by si poradila rodičom, ktorí majú doma dievčatá vo veku základnej školy, ako by mali nasmerovať svoje dieťa, ak trošíčku prejaví záujem o moderné technológie?

Najdôležitejšia je tá prvá reakcia, aby si to dievča nemyslelo, že je to niečo prekvapivé alebo čudné. Prvá reakcia by mala byť podporujúca a povzbudzujúca. Následne odporúčame vyhľadať nejaké aktivity v okolí – či už zapísať na nejaký krúžok alebo aktivitu v škole alebo ak majú možnosť pozrieť sa k nám v Aj Ty v IT, kde máme veľa aj online vzdelávaní a mnoho iných aktivít. Teda vytvoriť cestu k tomu, aby sa dané dievča mohlo vzdelávať. Zároveň  ju aj podporiť v tom, že keď sa chce napríklad hrať nejakú hru, vybrať s ňou čo by sa mohla hrať, usmerniť ju v tom, aby to bolo niečo tvorivé, kreatívne, súčasne ju to niečo naučilo aj zabavilo. Je to čisto o tom byť takým sprievodcom toho dieťaťa a podporiť ho, odpovedať mu na otázky, ktoré má a čo je veľmi dôležité – porozprávať sa s dieťaťom o bezpečnosti v online priestore. O tom, že čo už nie je štandardné, normálne správanie, o tom, na čo si treba dávať pozor, sledovať, čo to dieťa hrá a aspoň zo začiatku s ním absolvovať tie hry, aby ste mu vedeli pomôcť, ak by tam bolo niečo nevhodné. A vy ako rodič aby ste si vedeli povedať, keď sa vám niečo nepáči a nechcete, aby to vaše dieťa robilo.

Približne v akom veku začne dieťa vykazovať talent pre IT v nejakej oblasti? Je to ako pri športe, že to treba čo najskôr podchytiť?

Napr. matematický talent vieme podchytiť už na základnej škole a rozvíjať ho. No práve smery ako grafika, UX dizajn či rôzne spracovanie dát sa vedia učiť naozaj až časom. Osobne som zástanca toho, že všetky tie veci sú naučiteľné a viete sa ich naučiť na takej úrovni, ktorá vám dovolí robiť nejakú prácu v tejto oblasti. Je to o individuálnych kapacitách, ale ak do toho dáme čas a energiu, vieme sa prepracovať na určitú úroveň.

Keby si to mala porovnať, máš pocit, že sa postoj našej spoločnosti aspoň trošku zmenil? Že aj ženy sú priebojnejšie, dokážu sa realizovať, zvládať oblasť IT, ktorá je mylne považovaná na mužskú doménu?

Ja tam ten posun určite vidím, ale možno som zavretá v tej svojej bubline – aj to je určité riziko povolania. My máme pomerne silnú komunitu žien, ktoré už u nás absolvovali kurzy aj také, ktoré okolo nás ešte len tak „krúžia“ a rozmýšľajú, čo ďalej. Máme odsledované, že priemerný čas, odkedy žena začne uvažovať o vzdelávaní, až kým sa zapíše na nejaký kurz, je asi jeden rok.

Najskôr potrebuje dôjsť do situácie, že vyhľadáva zmenu – častokrát je to materská, zmena šéfa, to že ju súčasná práca unaví. Potom sa k nej dostanú nejaké informácie od kamarátok alebo cez sociálne médiá, uvedomia si, že v oblasti technológií je dosť veľa práce a tieto zručnosti bude do budúcna potrebovať. V tretej vlne si to ide trošku preskúmať, pýta sa na referencie, spojí sa s nami, rozprávame sa s ňou a hľadáme, čo by sa mohla učiť a v akých oblastiach by to bolo. Potom ten štvrtý krok je, že urobí rozhodnutie, vyberie si kurz a prihlási sa.

Mnohé firmy sa sťažujú, že nemajú ľudí. Ja im stále hovorím, že tu je kopec žien, ktoré sa chcú učiť, chcú sa posúvať ďalej, len vy potrebujete urobiť ten krok v tom, že im pomôžete. Všetci čakáte, že k vám príde senior s 30 ročnou praxou, no stále veľmi mladý, na čo budete čakať dlho. Ale ak aj vy urobíte ten krok a dáte tým ženám šancu prekonať to, že im chýba nejaká prax, môžete získať veľa. Tieto ženy ssú veľmi motivované, častokrát majú doma deti, majú svoju prácu, no aj napriek tomu dva mesiace každý večer sedia, kódujú, robia zadania, projekty, spájajú sa s tou svojou komunitou. Pre mňa je to obrovským znakom toho, že ona fakt chce, dala do toho veľa času a energie a jej „ťah na bránku“ je veľmi veľký. Ona potrebuje mať dobrú prácu, je ochotná dať do toho naozaj veľa, pretože vie, že ju musí urobiť za daný čas, lebo musí utekať domov, kde ju čakajú deti a rodina. Ale tým pádom je to pre mňa skvelý zamestnanec, lebo viem, čo od neho dostanem a viem, že bude ochotný a schopný sa ďalej učiť.

Čo by mali teda firmy urobiť?

My vieme pripraviť ženy na určitú úroveň znalostí, majú za sebou zopár projektov, ale chýba im dlhodobá prax. Potrebujeme preto, aby jej firma dala príležitosť, danú juniorku zaradila v rámci tímu, dala jej mentora, ktorý jej bude pomáhať, pomohla jej prejsť tie prvé mesiace, kedy naozaj potrebuje získať väčšiu dôveru, viac sa pýtať a mať otvorenosť aj zo strany ľudí, ktorí už v tej firme sú. To je najdôležitejšie a tá žena musí cítiť, že firme záleží, aby rástla.

Organizáciám a firmám môže pomôcť aj to, že Aj Ty v IT „organizuje“ medzinárodný deň žien v IT – Girl´s Day. Máš pocit, že aj vďaka tomu sa firmy na Slovensku na organizáciu Aj Ty v IT inak pozerajú? Že vás berú vážne a vidia, že robíte dobrú robotu?

Girl´s Day je celosvetový deň žien v IT, ktorý založila Medzinárodná telekomunikačná únia a Aj Ty v IT je jeho organizátorom na Slovensku. Robíme ho tu už desiaty rok.

Vnímanie firiem voči Aj Ty v IT sa určite zmenilo. Stále viac firiem za nami chodí sa radiť, ako pomôcť v budovaní diverzity. Veľa z nich za nami chodí s otázkou, či im vieme pomôcť získať nejaké naše absolventky. Pre nás je tento vzťah dlhodobý a neprofilujeme sa ako nejaká personálna agentúra, ktorá by len posúvala CVčká. Vždy sa snažíme s firmami dohodnúť, že môžeme vás prepojiť, ale to je v podstate čerešnička na torte. My potrebujeme, aby firmy vnímali, že ten problém je tu väčší a aby si uvedomili, že potrebujeme pomáhať dievčatám už od tých 8 rokov. Dôležité sú aktivity pre najmenšie dievčatá, pre stredoškoláčky, pre vysokoškoláčky, a potom nebudeme potrebovať vzdelávať ženy v staršom veku, pretože každá bude mať príležitosť, aby absolvovala toto vzdelávanie, keď je ešte na škole, mladšia, plná elánu.

Čo považuješ za najväčší úspech organizácie Aj Ty v IT?

Jednoznačne to, že sme tu už 11 rokov, že sme vnímaní ako seriózny partner. Máme za sebou veľa životov, ktoré sme dokázali zmeniť a stále meníme. Pre mňa je fascinujúce a vždy ma veľmi poteší, keď dostaneme ďakovný e-mail od žien, ktoré nám píšu, ako neverili, že sa môžu dostať do IT, posúvajú sa, z pozície idú vyššie a teší ich to. To je pre mňa najdôležitejšie. Na jednej strane ten fakt, že dostali danú prácu a na druhej strane fakt, že ich to skutočne baví – to je obrovský pocit zadosťučinenia, keď si predstavíš, že chodíš do práce s radosťou. Ja vždy, keď si otvorím takýto e-mail, tak si poviem, že „wuau, všetka tá drina, tá práca, ktorú tu robíme, a je to veľa roboty – má zmysel“.

Aké sú plány do budúcna Aj Ty v IT?

Potrebujeme zastabilizovať stredoškoláčky, pretože počas korony sa nám zmenilo nastavenie tejto cieľovej skupiny. Sociálne siete nám valcujú niektoré naše komunikačné kanály. Robíme si veľa rôznych prieskumov a teraz som bola nešťastná, pretože posledný prieskum ukázal, ako sú stredoškoláčky vyčlenené zo vzdelávacieho systému v IT predmetoch. To je môj veľký bolehlav, ako nastaviť na stredných školách to, aby učitelia rešpektovali stredoškoláčky, aby ich nedávali do slabších skupín, aby im naozaj umožnili rovnaké vzdelanie, ako má zvyšok triedy.

Máš vzor v oblasti IT?

Tých skvelých ľudí, ktorí sa pohybujú v IT je naozaj veľmi veľa. Ja mám napr. rada na ajťákoch a technikoch logiku v uvažovaní, s tými ľuďmi sa dobre rozpráva, vedia argumentovať a idú vždy k veci. Na Slovensku som veľmi rada v kontakte s Máriou Virčíkovou, ktorá je v Košiciach a má vytvorený svoj startup Matsuko, ktorý sa zameriava na hologramy a komunikáciu. Pre mňa je fascinujúce čo dokázala. V Košiciach, v podstate lokalite, ktorá má mnohokrát veľa nevýhod, ale aj veľa výhod. Ale stále tam je a rozvíja svoj tím, ktorý by mohol byť niekde už úplne inde – myslím tým na medzinárodnej scéne, lokalitou a nie výsledkami. Pre mňa je ona takým vzorom, keď sa človek zatne a chce to robiť, tak tie výsledky vie dosiahnuť.

Máte otázky? Pýtajte sa.

Web - Kontaktný formulár

Kontakty

Adresa:

Krasovského 14, 851 01 Bratislava

E-mail:

Telefón:

Adresa:

Krasovského 14, 851 01 Bratislava

Telefón:

Adresa:

Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica

Telefón:

Adresa:

Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina

Telefón:

Adresa:

Rozvojová 2, 040 11 Košice

Telefón:

Adresa:

Na hlinách 1786/16, Kobylisy, 182 00 Praha 8

E-mail:

Súhlas so spracovaním mojich osobných údajov na účely konzultácie so spoločnosťou DATALAN, a.s.  na dobu potrebnú na konzultáciu.  Beriem na vedomie, že tento súhlas môžem kedykoľvek odvolať v zmysle podmienok v dokumente Spracovanie osobných údajov