„Ľudia by mali robiť to, čo ich baví, lebo ak ich budem nútiť robiť niečo, čo nechcú, nebude to efektívne, lebo to budú robiť s odporom,“ hovorí Oli Kovalčíková, vedúca oddelenia Delivery v segmente FTP v DATALANe, ktorá bola štvrtou hostkou podcastu Ajťáci ako reprezentantka témy „ženy v IT“. IT sa venuje celý svoj život a na svojej pozícií je zodpovedná za analytiku, efektivitu zdrojov, plánovanie a optimalizáciu.
Ženy v IT. Dlhodobo práca v IT nebola špecifická pre ženy – aspoň sme to tak chápali. Sú však fantastickým článkom tejto profesie a majú nezastupiteľný prínos. Aký máš na to ty názor?
Hneď ako som nastúpila do IT, moja šéfka bola žena, kolegyňa – programátorka bola tiež žena. Neplatí teda úplne, že by nás žien bolo v tomto odbore málo. Určite nás je menej ako chlapov, ale to je úplne v poriadku. My ženy máme trošku iný prístup, prínos, ktorý vieme do práce dať a myslím si, že žena túto prácu zvládne úplne v pohode.
Veľakrát muži – kolegovia hovoria, že je dobré mať ženy v tíme, pretože majú úplne iný pohľad na problematiku, ktorú riešia. Aký je to ten iný pohľad?
Myslím si, že je to hlavne o empatii. Predsa len jej máme trošku viac. Viac sme focusované na detail, vidíme celok z iného uhlu pohľadu. A s tou empatiou lepšie rozumieme zákazníkovi, lepšie rozumieme softvérom a produktom, ktoré potrebujeme vyvíjať. Myslím si, že ženy dokážu aj lepšie komunikovať, sú trpezlivejšie. Chlapi sú väčšinou strohí, idú k veci, ale vy sa musíte vedieť rozprávať so zákazníkom tak, aby ste porozumeli tomu, čo reálne potrebuje. Lebo to vlastne potrebujeme v konečnom dôsledku dodať tomu softvéru. Ja konkrétne som prešla pozíciami od programátorky, cez analytičku, testerku, teraz som v manažmente, čiže viem do riešenia akéhokoľvek problému, projektu, skĺbiť každý uhol pohľadu.
Prečo si myslíš, že stále málo žien pracuje v IT?
Nie je to jednoduché skĺbiť s povinnosťami spojenými s domácnosťou a rodinou. Ja si myslím, že aj ten fenomén, že ženy na to nemajú, lebo je tam príliš veľa logického myslenia alebo čokoľvek iné, môže byť pre ne stále odradzujúci. V začiatkoch bolo menej žien v IT. Alebo keď boli, tak zastávali iné pozície ako programátorské. Teraz je to už podstatne lepšie. Lebo aj príprava na stredných a vysokých školách je už o niečom inom a hlavne aj prístup všeobecne k ženám je už podstatne lepší. Takže už to nie je také že – ty si žena, tak budeš v domácnosti, alebo budeš robiť sestričku alebo čokoľvek iné typické pre ženy, ale je to o tom, že ženy majú aj viac odvahy ísť do niečoho takého „mužského“.
Zo skúseností vidíš, že dievčatá, ženy, majú väčšie nadanie na určitú špecializáciu, alebo vyskúšajú, čo im najlepšie ide a čo ich baví a časom sa vyvíjajú?
To si nemyslím, že treba rozdeľovať, či sú to ženy alebo chlapi. Napr. mala som kolegu, u ktorého bolo vidieť, že mu to programovanie až tak nejde – a bol to chlap. Ja som vždy videla, že je perfektný obchodník, že vie hocičo predať, vykšeftovať. A nakoniec to tam aj skončilo a je z neho skvelý obchodník.
IT svet je taký, že kľudne môžete začať ako programátor a prejdete na testera, alebo začínate ako tester, skúsite programovanie a skončíte pri analýze. Jednoducho sú to určité fázy vývoja človeka. Častokrát aj chalani hovorili, že v 45-ke sú starí na programovanie, lebo sa veľmi zmenilo a je omnoho náročnejšie. Vzniklo veľa nových jazykov, technológií, ktorým sa treba venovať a vzdelávať sa ďalej. Po rokoch skúseností však vedia veľakrát pomôcť zas z manažérskeho hľadiska.
Čo by si poradila mladým dievčatám, ktoré končia školu a chcú ísť touto cestou? Aby nabrali odvahu, nebáli sa, pretože možno práve kvôli stále pretrvávajúcim predsudkom môžu mať obavy.
Práca v IT je strašne kreatívna. Čo projekt, to môže byť iná doména. Ja som sa toľko vecí dozvedela a naučila, čo by sa mi možno v inej brandži nepodarilo. Riešili sme veci pre zdravotníctvo, napr. rôzne kardio-strojčeky alebo sledovanie glukózy pre cukrovkárov. Robila som tiež na projektoch pre automotive, aktuálne sa venujem segmentu financií, telekomunikácií a priemyslu.
Ak sú dievčatá kreatívne, chcú riešiť nové veci, ktoré budú súčasťou budúcnosti, nebyť stále v tom istom, IT je správnou cestou. Tak isto tu vedia kariérne rásť a posúvať sa. Nie je to čisto o programovaní. Sú tam testerky, kde sa kladie dôraz na kvalitu, analytičky, ktoré vedia analyticky rozmýšľať a baví ich vymýšľať niečo nové a navrhovať softvér. Následne sa vedia dostať na manažérsku pozíciu. Dievčatá sú veľmi dobré dizajnérky, pretože majú vzťah k detailu a kresleniu obrázkov.
Tester je jedna z najdôležitejších pozícií. Je to človek, ktorý overí, či je všetko tak, ako by malo byť a dáva finálne „go“. Ako vyzerá pracovný deň testera? Príde do práce a začne sa „hrať“ s nejakou aplikáciou?
V podstate áno, ťukám kým nedosiahnem požadovaný výsledok. Tester robí tiež tzv. negatívne testy. To znamená, že naschvál musia zhodiť program či aplikáciu. Mali sme aj také testy, kde kolegovia vytiahli počítač zo siete aby to havarovalo a zistili sme, ako celý softvér funguje, ako je pripravený na to, keď vypadne elektrika. Tester musí byť dôsledný s dôrazom na detail. Vo svojej podstate vlastne buzeruje vývojárov, analytikov, dokonca aj manažérov.
Čo alebo ako by si povedala svojej dcére? Ty si moja princeznička alebo ajťáčka?
Asi oboje, pretože aj to, aby sa dievčatá cítili ako princezné, je dobre. To je o tej fantázii, kreativite, vo všetkom, čo treba v nich budovať. A ajťáčka zas preto, že je múdra, šikovná. To platí pre dievčatá aj chlapcov bez rozdielu. Moja dcéra napríklad začínala tým, že sme spoločne šili kostýmy princeznej a skončila v IT branži ako analytička. Začala na vysokej škole, kde okrem iného aj programovala a následne prešla na analýzu.
Povedali sme si, čo robia testerky. A analytičky?
Analytici/analytičky sú zodpovední za to, že zbierajú požiadavky od zákazníkov. Musia vedieť pochopiť, čo ten zákazník potrebuje, aké sú jeho reálne potreby a čo je najdôležitejšie – musia vedieť tú funkčnosť, ktorú vymýšľajú, predať zákazníkovi. Zákazník si niekedy vie navymýšľať veľa vecí, ale porozumieť tomu, či to, čo chce, je naozaj reálne, či mu to bude šetriť financie, zdroje a reálne vyrieši jeho problém, to je úlohou analytika.
Zjednodušene – analytik sa porozpráva so zákazníkom, vymyslí a navrhne riešenie, ktoré sa má robiť a potom sa bude baviť s programátormi, ako sa to ide riešiť. A keď sa to takto dohodne a zistíme, že zákazník má na to financie, aby toto naše riešenie zaplatil, potom sa môže ísť na vývoj. Počas vývoja sa pripravuje tester, aby vedel čo sa robí. Keď to programátor vyvinie, tester to otestuje, následne to dáme otestovať zákazníkovi a keď súhlasí a je s tým spokojný, musí zaplatiť.
Analytik je vlastne taký stredový bod, tlmočník, medzi zákazníkom a vývojárom, lebo on musí vedieť komunikovať rečou zákazníka a musí komunikovať aj rečou programátora, vývojára, testera.
Poďme k tvojej práci. Si vedúca oddelenia Delivery v segmente FTP – Financie, telekomunikácie a priemysel. Čo to znamená? Čo robíš?
Mám na starosti delivery – teda ten výsledok, ktorý dodávame zákazníkovi. To je ten softvér, produkt, výsledok toho všetkého. Mám na starosti celý proces od toho, že prídu požiadavky, spracujú sa, zistíme, či to ten zákazník vie zaplatiť ale súčasne je to aj sledovanie efektivity a návratnosti vynaložených financií. Nemôžeme robiť úplne všetko, čo si zmyslí zákazník, musí to mať to „racio“.
Moja práca je z časti o people managemente. Mám pod sebou svojich ľudí, či už sú to vývojári, analytici alebo testeri. Riešim ich kariérny vývoj, sledujem čo robia, ako robia, na akých technológiách. O toto je dôležité sa starať, lebo ľudia by mali robiť to, čo ich baví, lebo ak ich budem nútiť robiť niečo, čo nechcú, nebude to efektívne, lebo to budú robiť s odporom a druhá vec je, že aktuálne je taký dopyt po ľuďoch v IT svete, že ak sa mu nepáči, môže ísť niekam inam.
Ako sa tomu dá zabrániť, aby si mladého človeka naučila a potom odišiel ku konkurencii?
Práve tým setup-ovaním celého tímu. Naučiť tím komunikovať, riešiť veci, aby sme im zabezpečili zaujímavú prácu a projekty. Čo je niekedy náročné, lebo po odovzdaní projektu – po tom delivery, prichádza SLA-čková fáza, čo je fáza supportná. To málo vývojárov baví, a preto treba hľadať aj niečo iné. Nejaký nový produkt, nové technológie, čo sa dá učiť. IT je o tom – stále sa niekam posúvať. Máme ľudí, ktorých to baví, chcú mať svoju komfortnú zónu, nevystrkovať sa nejako mimo nej a stále riešiť nové, ale väčšinou tí ľudia žiadajú nové impulzy, chcú sa posúvať ďalej. A to musíme zabezpečiť.
Najhoršie je, keď mi naozaj dobrý človek zahlási, že chce odísť, lebo ho niekde inde vedia lepšie zaplatiť. Vtedy treba hľadať kompromis aby chcel ostať, lebo väčšinou mi potom povedia, že kvôli ľuďom by radi ostali, ale iní vedia zaplatiť viac. Musí to byť aj o tom, že tím cíti tú spolupatričnosť a chce spolu fungovať.
Jednou z tvojich domén je agilný vývoj. Môžeš nám vysvetliť, o čo ide?
To je ten nositeľ zmeny. Ako som hovorila, my chceme zákazníkovi dať, čo reálne potrebuje. To, čo naozaj zefektívni jeho prácu a vyrieši jeho problém. Keby som to porovnala so štandardným vývojom, tak je to o tom, že dopredu sa vždy rozprávalo so zákazníkom, pripravila sa veľká špecifikácia, kde boli všetky požiadavky vysvetlené, navrhnuté riešenie atď., podpísalo sa to so zákazníkom, prišiel vývoj, teraz sa to dlho vyvíjalo, dali sme to zákazníkovi a zistili sme, že síce je to fajn, ale on chcel niečo iné.
Ide o to, že aj keď dvaja hovoria o tom istom, nemusí to byť to isté. V tom je ten agilný vývoj iný – dávame čiastkové výsledky zákazníkovi, ktorý si ich čiastočne overuje a dáva nám hneď feedback. My tak vieme už počas analýzy alebo vývoja zistiť, či ideme správnym smerom. Nebudem striktne požadovať, že ideme to robiť takto a takto, lebo už sme sa dohodli. V tom je agilný vývoj iný oproti tomu štandardnému, že je pripravený na takéto zmeny.
Posledná otázka – máš nejaké vzory v branži, v IT technológiách?
Veľmi mám rada ľudí, ktorí sú schopní share-ovať svoje myšlienky. To znamená, že nie sú typu – toto ja viem a je to moje know-how. V ktorejkoľvek práci, kde som bola, som zažila neskutočne dobrých kolegov. Raz som mala šéfa, ktorý ma naozaj naučil rozumieť people managementu. On mi vždy prízvukoval, že keď sa niečo nedarí, nie sú na vine ľudia, ale manažment. Toto mi vždy veľa dalo – pozerať sa na svojich kolegov aj tím, ktorý mám pod sebou, týmto spôsobom a viac sa k nim ľudsky priblížiť. Vždy sa skôr pozerám, či som niekde nezlyhala buď ja, alebo nejaký iný manažér.
vedúca oddelenia Delivery
v segmente Financie, telekomunikácie a priemysel
DATALAN