Efektívne poskytovanie verejných služieb a spokojní občania. To je cieľ smart cities podľa Miriam Letašiovej, gen. riaditeľky Sekcie podnikateľského prostredia a inovácií na MH SR.
Ako hodnotíte prínos 11. ročníka konferencie DATALAN Digitálne mesto a celkovo možnosť už pravidelného stretávania sa predstaviteľov samospráv, firiem a štátnych orgánov k tejto téme?
Takéto stretnutia hodnotím ako veľmi efektívne, firmy môžu vďaka nim nadviazať spoluprácu s mestami. Aj z pohľadu miest je takéto stretávanie zmysluplné, práve mestá sú priestorom na realizáciu inovatívnych riešení. Rovnako dôležité je, že existujú iniciatívy ako je každoročná konferencia organizovaná spoločnosťou DATALAN. Jednotliví aktéri v oblasti smart agendy tak majú možnosť nielen medzi sebou komunikovať a vymieňať si informácie, ale aj navzájom spolupracovať, čo sa pretavuje do reálnych projektov.
Na konferencii ste už tretí rok, môžete tak hodnotiť aj posun v tejto oblasti.
Agenda Smart City je z môjho pohľadu proces pri ktorom sa všetci učíme. Posun zaznamenávajú tak mestá, ako aj firmy, rovnako vedeckovýskumné inštitúcie a napokon aj samotný štát, pretože smart agenda, kedy sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií mení svet a zasahuje do nášho každodenného života a nebojím sa povedať, že je to exponenciálne najrýchlejšie rastúca agenda. Stačí spomenúť automatizáciu, robotizáciu, IKT, IoT, smart industry či celkovo smart cities. V tomto smere vnímam pozitívne, že zmeny oproti predchádzajúcim ročníkom sú nielen v samotných smart riešeniach a v smart prístupe, ale už aj smart uvažovaní zástupcov tak firiem, ako aj miest, obcí či kolegov zo štátnych inštitúcií.
Mnoho miest či obcí tu skutočne prezentovalo nevšedné smart riešenia, firmy prišli s novinkami v tejto oblasti, no ako ste aj vy už skôr zdôraznili, smart riešenie ešte neznamená smart city. Ktoré samosprávy sú podľa vás najaktívnejšie v presadzovaní smart riešení a ktoré sa už menia na smart city?
Veľmi pozitívne hodnotím prístup viacerých „osvietených“ predstaviteľov miest, medzi ktoré určite zaraďujeme Kežmarok, Trnavu, Nitru, Trenčín, Banskú Bystricu, Poprad a iné. Sú to predstavitelia, ktorí buď pripravujú koncepty v oblasti smart city, alebo už naozaj robia smart city riešenia. Z môjho pohľadu si nedovolím povedať, že na Slovensku máme smart mesto v tom doslovnom ponímaní, ale som presvedčená, že bol naštartovaný proces rozvoja agendy, ku ktorému sa dostaneme práve tým, keď sa budú pilotné či čiastkové riešenia dostávať do väčších systémov. Teda budú schopné celoplošne zabezpečovať napríklad výmenu dát, ktorú bude vedieť využívať nielen jedno mesto, ale mestá v rámci celého Slovenska, prípadne nielen jedna inštitúcia v rámci štátu, ale komplexne celá štátna správa. Výsledkom tak bude efektívne poskytovanie verejných služieb pre občanov. A to je cieľ – mať na konci celého systému spokojného občana, ktorým je v konečnom dôsledku každý z nás.
Ak by sme približovanie Slovenska k smart mestám porovnali s V4, prípadne so západnou Európou, v akom bode sme?
Tento rok v marci sme na konferencii v rámci V4 diskutovali o tom, aké aktivity jednotlivé krajiny v danej oblasti robia. A pochopili sme, že riešime veľmi podobné problémy. Aj v rámci V4 sme si uvedomili, že tak, ako chceme na Slovensku zaviesť Katalóg inovatívnych verejných služieb, resp. overených riešení, tak je to potrebné zaviesť aj v rámci V4. Pre nás je to tiež dôležité aj preto, že Slovensko je malá otvorená ekonomika priamo závislá od exportu. Je preto potrebné robiť inovatívne riešenia nielen na národnej úrovni, ale zabezpečiť aj export týchto služieb. Tomu môže slúžiť práve platforma, ktorá bude sústreďovať katalóg inovatívnych služieb v rámci celého regiónu.
Podľa jednej z medzinárodných štúdii sa očakáva, že v roku 2050 bude osem z desiatich Európanov žiť vo veľkých mestách a tomu treba prispôsobiť aj smart život. Ako to vnímate, budeme vtedy na to IT riešeniami pripravení?
Tieto štúdie aj štatistiky skôr platia na krajiny v rámci Európskej únie s typicky veľkými mestami. Ja si dovolím neskromne tvrdiť, že v prípade Slovenska sme ešte stále vidiecka krajina, takže máme špecifický problém, alebo iný prístup k tomuto riešeniu. Pevne však verím, že aj prostredníctvom iniciatív, ktoré na Slovensku existujú, ako Smart City Club, alebo Slovak Smart City Cluster, iniciatívy ZMOS a Únie miest a obcí Slovenska budú firmy aj obce naďalej komunikovať medzi sebou a aj so štátom tak, aby sa čo najlepšie pripravilo zabezpečenie po infraštruktúrnej aj finančnej stránke, v záujme efektívneho poskytovania týchto verejných služieb na Slovensku.
MH SR chce motivovať mestá a obce, ako aj firmy, aby sa uchádzali o podporu či už v oblasti energetiky, odpadového hospodárstva, dopravy, životného prostredia alebo informatizácie. O podporu ktorých projektov je podľa vás najväčší záujem, resp. o čo by mal byť podľa vás najväčší záujem?
Existuje už webový portál, ktorý prevádzkuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kde sú sústredené na jednom mieste všetky výzvy zo štrukturálnych fondov, a ktoré sú určené aj pre problematiku smart cities. Pri nich sa o financie môžu uchádzať aj mestá a firmy. Oceňujem to ako prvý veľmi dobrý krok, že sú na jednom mieste sústredené možnosti zabezpečenia financovania zo štrukturálnych fondov. Pokiaľ ide o samotný záujem o oblasti, tým, že je každé mesto špecifické, má aj svoje špecifické, unikátne problémy. Aj preto odporúčame, aby si mestá v nadväznosti na PHSR (program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce – pozn.) vypracovali svoj smart city koncept. Na základe auditu následne prioritizovali oblasti, na ktoré sa chcú zamerať. Teda, či chcú prioritne riešiť odpadové hospodárstvo, či energetiku, dopravu a podobne. Bez ohľadu na to si myslím, že spoločný problém je najmä v doprave, kde aj Európska komisia konštatovala, že v zápchach strácame jedno percento HDP. Druhou takouto spoločnou problematickou oblasťou je životné prostredie. No vychádzajúc z predpokladu, že smart mesto je mesto, ktoré má poskytovať efektívne verejné služby cez informačné a komunikačné technológie tak, aby boli spokojní občania, by mal byť záujem v každej oblasti.
Aké konkrétne projekty pre samosprávy, resp. firmy pripravujete vy?
V roku 2018 sme spustili výzvu pre malé a stredné podniky, aby mohli implementovať inovatívne riešenia v slovenských mestách a podporili sme desať projektov, ktoré sa prihlásili a uchádzali o túto podporu takmer vo všetkých krajských mestách. A to či už v oblasti inteligentného parkovania, zberu dát, životného prostredia. Keďže sme si po tejto pilotnej schéme uvedomili, že je o podporu vyšší záujem, tak sme aj zvýšili alokáciu na viac ako jeden milión eur a optimalizovali sme rovnako sumy na prefinancovanie štúdie uskutočniteľnosti z desať na dvadsať tisíc eur a na realizáciu projektu z 50- na 150 tisíc eur. Výzva je platná do 4. októbra 2019. To znamená, že sa malé a stredné podniky môžu uchádzať ako žiadatelia o výzvu tak, aby pripravili čo najlepšie inovatívne riešenia pre slovenské mestá. To je náš aktuálny prínos v oblasti rozvoja Smart Cities agendy z pohľadu Ministerstva hospodárstva SR.
Miriam Letašiová, generálna riaditeľka Sekcie podnikateľského prostredia a inovácií na Ministerstve hospodárstva SR.
